"Na stole je rekordný balík pomoci. Na oživenie slovenského hospodárstva to však stačiť nemusí,"
uviedol analytik Saxo Bank Martin Sklenář, podľa ktorého sa slovenská
ekonomika výrazne prepadla a ochorenie COVID-19 na nej zanechalo veľké
rany. "Podľa môjho názoru by preto mala byť suma pomoci trojnásobná s
dlhším horizontom čerpania - aspoň 30 rokov. Došlo by tak k
dostatočnému oživeniu ekonomiky a jej udržaniu v rastovom trende,"
myslí si analytik. Ďalším úskalím je podľa neho schopnosť čerpať
európske peniaze. Slovensko patrí vo využívaní eurofondov na posledné
miesta v Európskej únii.
Na problémy s využívaním eurofondov upozornila aj analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová. "Pri
čerpaní eurofondov patríme, žiaľ, k tým pomalším krajinám, preto v
tomto ohľade máme značný priestor na zlepšenie. Dôležitá popri sumách je
však aj kvalita projektov, ktoré tieto financie podporia," uviedla
Muchová. Balík obnovy je súčasťou rozpočtu EÚ na obdobie 2021 - 27 a mal
by byť podľa Muchovej zameraný najmä na výskum a vývoj, udržateľný rast
a zelenú ekonomiku či digitalizáciu.
Sklenář upozornil, že časť peňazí by mala smerovať aj priamo
najpostihnutejším obyvateľom, čo by pomohlo udržať kúpnu silu na
nevyhnutnej úrovni. Zmysel by podľa neho dávalo rozdelenie finančnej
pomoci do podnikov, ktoré zamestnávajú najviac ľudí, či už sú to
pološtátne podniky alebo veľké súkromné fabriky. Dôležitá je však aj
podpora malých a drobných podnikateľov, ktorí v kríze utrpeli najviac. "Ak
sa však vláda rozhodne opäť minúť finančnú pomoc za výstavbu dopravnej
infraštruktúry, diaľnic a podobných projektov, bude to mať katastrofálny
dosah na celú ekonomiku," myslí si Sklenář. V takom prípade by
podľa neho nedošlo k podpore najpostihnutejších odvetví, ale k
zakonzervovaniu súčasného nepriaznivého ekonomického stavu.
Slovensko sa vo svojich verejných financiách musí vždy spoliehať v prvom
rade samo na seba a zdroje z Bruselu môžu pomôcť skôr v strednodobom
horizonte niekoľkých rokov, myslí si analytik VÚB Michal Lehuta. Hoci
nastavenie ich čerpania zatiaľ nie je jasné, z doterajších skúseností s
využívaním eurofondov skôr podľa analytika vyplýva, že Slovensko túto
šancu na dôležité verejné investície nemusí využiť.
"Ako produktívna verejná investícia sa z dlhodobého pohľadu a
medzinárodných štúdií javí najmä vzdelanie a zdravie najmenších, teda
detí v predškolskom veku," pripomenul Lehuta. Dôležitá tiež môže byť
podpora rekvalifikácií zamestnancov, ktorých pracovné miesta budú
ohrozené automatizáciou či prechodom na bezuhlíkovú ekonomiku. "Nesmieme
tiež zabúdať na to, že európske peniaze k nám nepadajú z neba, ale sú
financované z príspevkov členských štátov, teda aj nás, a po novom aj
formou spoločného dlhu, ktorý budeme aj spoločne splácať. Preto musí byť
efektívne využitie takéhoto zvýšeného rozpočtu nielen našou, ale aj
celoeurópskou prioritou," dodal analytik.